Vŕbovka Malokvetá

Od otca rodiny som raz dostala list, v ktorom mi doslova píše: „So zopätými rukami vás úpenlivo prosím, azda mi ukážete cestu k zdraviu a vrátite trpiacej rodine zdravého otca.“ Predtým mi opísal svoje utrpenie: Roku 1961 sa jeho chronický zápal prostaty po kúpeľoch vo vode obsahujúcej rádium stal akútnym. Putoval z jednej nemocnice do druhej, ale nik ho nechcel operovať; bol zúfalý. Pri každej stolici z neho vystrekovala krv a hnis. Po nadmernom užívaní liekov dostal vredy na dvanástniku, narušila sa mu črevná flóra a ťažko ochorel na pečeň. Mal bližšie k smrti ako k životu a lekár mu nariadil, aby prestal užívať lieky. Potom, ako píše, mu urobili elektroresekciu prostaty. Napriek tomu má dodnes zápaly.

Tablety a injekcie jeho stav opäť zhoršili. Vtedy začal piť pŕhľavový čaj a čaj proti bolestiam mechúra. Nato sa jeho stav natoľko zlepšil, že mohol každý deň pracovať. Ťažko skúšaný otec rodiny by sa bol pravdepodobne tomuto utrpeniu vyhol, keby bol poznal vŕbovku malokvetú, ktorá môže chorobu prostaty celkom vyliečiť. Vŕbovka malokvetá nebola známa ako liečivá rastlina a žiadna príručka o liečivých rastlinách sa o nej nezmieňovala. Až keď vyšlo prvé vydanie mojej knižky Zdravie z Božej lekárne, nastúpila vŕbovka víťaznú cestu pri liečení prostaty. V krátkom čase sa stala známou v celej Európe aj inde, a to len preto, lebo mnohým pomohla vyliečiť sa z tejto choroby. V poslednom čase sa objavila už aj v knihách o liečivých rastlinách a v príslušných časopisoch.

Z početných druhov vŕboviek sú najliečivejšie tieto: vŕbovka ružová (Epilobium roseum SCHREB.), vŕbovka malokvetá (Epilobium parviflorum SCHREB.), vŕbovka horská (Epilobium montanum L.), vŕbovka tmavá (Epilobium obscurum SCHREB.), vŕbovka kopijovitá (Epilobium lanceolatum SEB. et MAURI.), vŕbovka kopcová (Epilobium collinum C. G. GMEL), vŕbovka močiarna (Epilobium palustre L), Epilobium fleischeri HORST. (u nás nerastie, pozn. prekl.) a vŕbovka drchničkolistá (Epilobium anagallidifolium LAMK.). Všetky liečivé vŕbovky poznáme podľa ich drobných kvetov. Sú červenastej, ružovej, bledočervenej alebo bielej farby. Kvety rastú na krátkom hypantiu, ktoré neskôr odpadne od úzkeho predĺženého semenníka. Z dlhých toboliek (6 až 8 cm) po dozretí vypadávajú semená, opatrené priesvitným chumáčikom jemných vlákien (v Tirolsku poznajú vŕbovku pod menom Frauenhaar, t. j. ženský vlas).

Z uvedených liečivých druhov zbierame celú rastlinu, teda stonku s listami a kvetmi, pritom dávame pozor, aby sme ju odtrhli asi uprostred – napokon, láme sa ľahko -aby mohli opäť vyrásť nové bočné výhony. Byliny porežeme ešte v čerstvom stave. Z vŕbovky sa aj v najťažších prípadoch pijú len dve šálky za deň, a to jedna šálka ráno na lačno a jedna večer. To však neznamená, že netreba ísť k lekárovi. Pri každej závažnej chorobe sa treba poradiť s lekárom. Dva druhy vŕboviek sa nesmú zbierať. Tie sa však dajú rozoznať od ostatných malokvetých (liečivých) vŕboviek. Je to vŕbovka chlpatá (Epilobium hirsutum L.) a kyprina úzkolistá – po starom vŕbovka- (Chamaerion angustifolium /L./ HOLUB.)

Vŕbovka chlpatá (Epilobium hirsutum L.) má kvety veľké ako necht na palci a lesklo purpurovočervené. Nájdeme ju často vo veľkých zárastoch pri stojatých vodách, vysokú až 150 cm. Stonka a listy sú na rube žliazkato huňaté až plstnaté. Známy rakúsky botanik Richard Willfort, ktorý vedel, že vŕbovka malokvetá je liečivá, ale vo svojej knihe to neuvádza, hovorí, že ju ľahko možno zameniť za vŕbovku chlpatú, ale vŕbovka chlpatá má aspoň päťkrát väčšie kvety, mäsité stopky a listy, je veľmi vysoká a má, pravda, škodlivé účinky. Kyprina úzkolistá (Chamaerion angustifolium /L./ HOLUB) je až 150 cm vysoká a nájdeme ju v presvetlených lesoch, na okrajoch lesov, rúbaniskách a v malinčí. Súkvetie tvorí dlhý kužeľovitý strapec na červenkastej stopke. Početné zárasty kypriny počas kvitnutia žiaria ako ohnivé plody.

Bola som ešte mladá, keď môj svokor zomrel v najlepšom veku na chorobné zväčšenie predstojnice, teda na hypertrofiu prostaty. Sused, ktorý bol v liečivých rastlinách skúsenejší, mi raz ukázal vŕbovku malokvetú a povedal: „Keby bol váš svokor pil čaj z tejto rastliny, bol by dnes ešte žil. Zapamätajte si túto rastlinu! Ste ešte mladá a môžete ňou pomôcť mnohým ľuďom.“ Ale ako sa to zavše stáva, keď je človek mladý a zdravý, o rastlinu som sa viac nestarala. Nie však moja matka! Každý rok ju zbierala a pomáhala mnohým ľuďom pri močových chorobách a pri chorobách obličiek. Liečivá sila tejto rastliny je taká veľká, že sťaby kývnutím ruky zbaví chorých na prostatu všetkých ťažkostí. Boli prípady, keď sa mužom pred operáciou uvoľňoval moč len po kvapkách, a jedna jediná šálka čaju im priniesla úľavu. Samozrejme, aby vyzdraveli, museli čaj piť dlhšie. Od mojej matky som sa dozvedela o človeku, ktorý už mal za sebou tri operácie mechúra, klinicky mu dokázali rakovinu mechúra a bol vo veľmi zlom telesnom stave. Poradila som mu, aby pil čaj z vŕbovky. O tom, že sa vyliečil, som sa dozvedela neskôr od lekára. Bolo to ešte v čase, keď som sa liečivými rastlinami nezaoberala. Mužovo vyzdravenie na mňa urobilo silný trvalý dojem. Mama ma často upozorňovala, aby som nikdy nezabudla tú rastlinu zbierať, aj keď ona už nebude žiť. Na Hromnice roku 1961 moja mama zomrela a ja som v to leto zabudla nazbierať vŕbovku.

V ordinácii môjho lekára som sa dozvedia, že istý dobrý známy leží v beznádejnom stave v nemocnici s rakovinou močového mechúra. „Nie,“ zvolala som, „tento statočný človek nesmie zomrieť!“ Myslela som pritom na vŕbovku. Lekár, ktorý bol liečivým rastlinám naklonený, bol však presvedčený, že v tomto prípade sa už nedá pomôcť. No ja som vŕbovku nemala a s hrôzou som zistila, že je už polovica októbra, všetko odkvitlo a uschlo. Napriek tomu som ju šla zbierať. Poznala som miesto, kde v lete kvitla. Našla som pár zožltnutých stoniek, porezala som ich nadrobno a poslala manželke chorého. Dávala mu piť dve šálky denne, jednu ráno, jednu večer a po 14 dňoch som sa dozvedela od lekára, že chorému sa veľmi polepšilo. Povedal mi veselo: „Teda, tvoja bylinka pomohla!“ Odvtedy som pomohla stovkám ľudí, tak ako mi to povedal ten starký z môjho rodiska: „Zapamätajte si túto rastlinu, môžete ňou mnohým ľuďom pomôcť!“

Istý lekárnik z Mníchova mi ukázal v starej lekárnickej knihe miesto, kde sa vŕbovka oficiálne uvádzala okolo roku 1880. Chemické liečivá ju však úplne vytlačili. Prostredníctvom mojich prednášok, exkurzií za rastlinami a publikácií sa s touto rastlinou zoznámili všetky vrstvy obyvateľstva. Moje návody mali veľký ohlas. Všade, kde som sa s manželom ocitla, na prechádzkach, v horách, pri brehoch potokov alebo na rúbaniskách, ba i v Postlingene a Freibergu pri Linzi našli sme na našu radosť prostredný výhonok vŕbovky opatrne odlomený. Každý, kto pozná túto liečivú rastlinu, chráni ju šetrným trhaním pred vyschnutím. Po odlomení rastlina vyrastie ešte dva až tri razy. Ak ostane podzemok v pôde, vyrastie z neho na jar nová rastlina.

S potešením sa dozvedám z listov, že v záhradách už medzi jahodami, zeleninou a okrasnými kríkmi rastie aj vŕbovka malokvetá. Predtým ju vytrhávali ako nepríjemnú burinu. Akoby len teraz mohla vracať mnohým trpiacim zdravie a odvahu do života. Nedávno som pomohla duchovnému, ktorému už lekári nedávali žiadnu nádej. Trpel na rakovinu mechúra a prostaty, a teraz sa opäť s plným pracovným zanietením venuje svojmu povolaniu.

Z listu zo Schwarzwaldu vyberám: „Mojej švagrinej sa v dôsledku ožarovania natrhlo črevo a mechúr. Mechúr ju začal tak bolieť, že jej museli dávať morfium. Podľa vyobrazenia vo vašej knihe Lekáreň z Božej prírody sme hľadali a aj našli vŕbovku malokvetú. Po týždni užívania záparu sa bolesti stratili. To sú zázraky z Božej lekárne!“ O ďalších liečebných výsledkoch sa môžete dočítať v brožúre Liečebné výsledky Marie Trebenovej, vydanej vo vydavateľstve W. Ennsthaiera. Mnohí trpiaci na prostatu sa môžu vyliečiť vŕbovkou malokvetou bez toho, aby sa museli dať operovať. Ak už operáciu podstúpili, vŕbovka ich zbaví pálčivých bolestí, ktoré sa po nej objavujú. V každom prípade však treba konzultovať s lekárom.

Človek, ktorý sa uzdravil z ochorenia prostaty, píše z Coburgu: „Vŕbovka malokvetá ma vyliečila z ochorenia prostaty. Ležal som v coburskej nemocnici po infarkte. Okrem toho som mal ťažkosti s prostatou, ktorú mi pre choré srdce nemohli operovať. Ak by sa bol stav zhoršil, boli by mi museli natrvalo zaviesť cievku. Dozvedel som sa o úžasnej vŕbovke malokvetej, ktorá pomohla mnohým v podobnom trápení. Začal som denne piť tri šálky záparu z nej a o niekoľko dní som sa zbavil ťažkostí s prostatou. Teraz ešte pijem dve šálky záparu denne na doliečenie. Ďakujem z celého srdca nášmu Pánu Bohu, Želám Vám, pani Trebenová, aby ste vŕbovkou malokvetou pomohli ešte mnohým ľuďom.“ Je neuveriteľné, že liečivé Božie rastlinky vedia poskytnúť dobrú pomoc aj vtedy, keď si exaktná medicína nevie rady.

SPÔSOB POUŽITIA
Zápar1 vrchovatá čajová lyžička byliny na 1/4 litra vody, zaparí sa a krátko vylúhuje. Pijú sa iba dve šálky denne, ráno na lačno a večer pol hodiny pred večerou.


Vŕbovka malokvetá pomáha

(Od doktora Dirka Arntzena z Berlína.)

Uvádzam list doktora Arntzena, praktického lekára, antropozofa:
„Nasledujúci opis vychádza z určitého chápania rastliny, ktorého inšpirátorom bol Rudolf Steiner, a iní biológovia a botanici ho ďalej rozviedli. Toto chápanie je vlastne obraz, ktorý sa volá: Obrátený, na tri časti členený človek. To značí, že korene rastliny zodpovedajú nervovo-zmyslovej organizácii človeka, najmä hlave, listová oblasť strednej časti, rytmickému systému, a kvety-plody látkovej výmene a končatinám.

Táto predstava, ako je to v živote so všetkým, sa nedá mechanicky použiť. Na každú rastlinu a takisto na každého človeka sa musí individuálne rozpracovať. Ale ak sme ju raz pochopili, aj keď spočiatku na zopár príkladoch, získame pevný, trvalý základ chápania vzťahov medzi človekom a rastlinou, ktoré sú ešte vždy trochu nejasné. Princíp tohto postupu ukážem na príklade. Zoberme si hamamel virgínsky (Hamamelis virginiana L.). Kvety vyrastajú priamo na kôre. Nie je tu normálna nadväznosť na listy. Kôra patrí k minerálnej oblasti koreňov. Vzniká tu situácia, kde sa „princíp látkovej výmeny“ kvetov napája priamo na „nervovo-zmyslový princíp“ koreň – kôra, bez „zdravého, normálneho“ vyrovnania cez listy. Takáto situácia vzniká u človeka (pravdaže, aj u zvieraťa), napríklad keď má ranu, predovšetkým v análnej (konečníkovej) oblasti. Hamamel je model rany, hemoroidov.

V takejto situácii môže človek vydržať do konca života, a nebyť chorý; dá sa povedať, že žije z tejto výnimočnej situácie a cez ňu. Takže nám môže táto rastlina poslúžiť ako liečebný prostriedok. Ona nám vlastne ukazuje, ako možno za určitej situácie dlho žiť a nebyť chorý, a keďže takéto „situácie“ v živote existujú, čiže sú už aj čímsi duchovným, na hmotnosti a látke už tak veľmi nezaváži. Z toho si môžeme odvodiť pôsobenie zriedených liečiv v homeopatii. Ale teraz k vŕbovke malokvetej Marie Trebenovej. Táto rastlina sa vyznačuje predovšetkým tým, že to, čo sa spočiatku môže považovať za obyčajnú kvetnú stopku, je v skutočnosti semenník, ktorý sa mení na tobolku, narastá, hrubne, predlžuje sa a mení farbu. V jeseni z neho vypadávajú semená. Existuje pomerne veľa druhov vŕboviek a sú dosť rozšírené. Rastlina bohato kvitne a má veľa plodov, to značí, že sa silne prejavuje v tejto oblasti; listy, stonka a korene ustupujú do úzadia a z tohto pohľadu sú nezaujímavé. To všetko prenesené do súvisu s človekom znamená: hlavná pôsobnosť rastliny sa sústreďuje na dolnú časť tela, teda v podstate na močové a pohlavné orgány. Z iného hľadiska môžeme oblasť čriev úplne vynechať (tu sa uplatňujú skôr drogy vyznačujúce sa chuťou, napríklad horkosťou).

Semenník je podstatná, nápadná časť a leží vnútri. To treba chápať tak, že svojou polohou pripomína prostatu, predstojnicu. Vývoj plodu v jeseni poukazuje na jeseň človeka, jeho hojný výskyt na rovnako častý výskyt tejto choroby.

Podobne je to s melónom, tekvicou: spodný semenník sa po odkvitnutí obrovsky zväčší a takpovediac nevyhnutne pôsobí na močové orgány. Podobne aj hruška (Pyrus). A pre odborníkov: Hypoxis rooperi z Južnej Afriky, z ktorého sa získava silosterin, má tiež spodný semenník.

Pozoruhodný je jav, že niektoré dôležité urogenitálne rastliny, ako topoľ či bavlník (Gossypium), sa rovnako vyznačujú nápadnou tvorbou páperia. Vysvetlenie sme na to nenašli.

Najväčší účinok, ako píše Maria Trebenová, má rastlina ak sa z nej pripraví čaj. Tento aromatický, vodný spôsob prípravy účinkuje na človeka v osobitnom smere, teda na jeho spodnú časť – močové ústroje. A čo je najdôležitejšie, vŕbovka malokvetá pomáha! Srdečná vďaka znovuobjaviteľke dávno zabudnutej liečivej rastliny z Božej lekárne.“