Šalvia Lekárska

Pochádza z južnej Európy a u nás sa pestuje v záhradách. Je 30 až 70 cm vysoká, jej fialové pyskaté kvety vytvárajú prasleny. Protistojné sivé plstnaté listy šíria trošku horkastú, korenistú vôňu. Pestuje sa na chránených slnečných miestach. Ja ju na zimu ľahko prikrývam vetvičkami, lebo je citlivá na mráz. Iný druh, šalviu lúčnu (Salvia pratensis L.), nájdeme na vŕškoch, pasienkoch a lúkach. Do diaľky žiari tmavomodrými až fialovými kvetmi a šíri aromatickú vôňu. Zo šalvie lúčnej zbierame iba kvety na kloktanie a na prípravu šalviového octu – 1 plnú hrsť kvetov macerujeme (vylúhujeme) v prírodnom octe – ktorý používame na príjemnú a oživujúcu masáž chorých, ktorí dlho ležia. Listy sa zbierajú pred kvitnutím v máji alebo v júni. Rastlina má najviac éterických olejov na slnečných a suchých miestach, preto sa listy trhajú len za slnečného počasia, najlepšie na poludnie, a sušia sa v tieni.

Oveľa liečivejšia je šalvia lekárska, ktorou sa ďalej budeme podrobne zaoberať. Už naši predkovia poznali šalviu ako cennú liečivú rastlinu. Jeden verš z roku 1300 hovorí: „Prečo by mal človek umierať, keď v záhrade rastie šalvia?” Už sám názov svedčí o vysokom ocenení, ktoré jej ľudia od nepamäti prisudzujú. Názov šalvia je odvodený od latinského slova salvare (= liečiť, uzdravovať).

Svedectvo o tom, ako si vážili šalviu v dávnych časoch, nájdeme v jednej starej krásnej knihe o liečivých rastlinách: „Keď musela Matka Božia utekať s malým Ježišom pred Herodesom, prosila všetky kvetiny v poli, aby jej pomohli, no ani jedna jej neposkytla prístrešie. Sklonila sa k šalvii a hľa, u nej našla útočište. Pod jej hustými, ochrannými listami ukryla sa s dieťatkom pred Herodesovými vojakmi. Tí tade prešli, a nenašli ich. Keď nebezpečenstvo pominulo, Matka Božia prišla k šalvii a milo jej povedala: ,,Odteraz až na veky budeš najmilšou kvetinou ľudí. Dávam ti silu pomáhať ľuďom od každej choroby, zachrániť ich od smrti, tak ako si to mne urobila teraz.'” Odvtedy rastlinka kvitne a po všetky časy lieči ľudí a pomáha im. Keď človek za dlhé roky nadobudol skúsenosti s liečivými rastlinami a často sa v ťažkých prípadoch utieka o pomoc k našej milostivej Matke Božej, potom v najhlbšej viere a opravdivej dôvere pocíti, že nad našimi liečivými rastlinami sa vznáša jej ochranná ruka.

Keď sa šalviový čaj pije častejšie, posilňuje celé telo, chráni ho pred porážkou a veľmi priaznivo vplýva na obrnu. Popri levanduli je jedinou liečivou rastlinou, ktorá pomáha pri nočnom potení, lieči chorobu, ktorá zapríčinila nočné potenie, svojou oživujúcou silou odstraňuje veľkú slabosť tela, ktorá chorobu sprevádzala. Veľa lekárov pozná dobré vlastnosti šalvie: používajú ju pri kŕčoch, chorobách miechy, žliaz a s veľmi dobrými výsledkami pri trasľavých končatinách. Pri uvedených chorobách pijú sa po dúškoch dve šálky denne. Zápar veľmi dobre pôsobí na chorú pečeň, uvoľňuje vetry a všetky ťažkosti, súvisiace s poruchami pečene. Čistí krv, odvádza hlieny z dýchacích orgánov a zo žalúdka, upravuje chuť a odstraňuje črevné poruchy a hnačku. Pri pichnutí hmyzom treba priložiť rozmliaždený šalviový list.

Osobitne odporúčam šalviový zápar na vonkajšie použitie pri zápale mandlí, bolestiach, hnisaní zubov, zápale hrtana a ústnej dutiny. Veľa detí aj dospelých by nemuselo podstúpiť operáciu mandlí, keby boli zavčasu používali šalviu. Keďže mandle zadržujú jedovaté látky a odstraňujú ich z tela, považujú sa za políciu organizmu. Ak chýbajú, potom jedovaté látky putujú priamo do obličiek. Šalviový Zápar pomáha pri krvácajúcich a uvoľnených zuboch, pri bolestiach ďasna a vredoch na ďasnách. Vtedy sa kloktá alebo priloží navlhčená vata. Pre nervovo slabých ľudí a ženy s chorým podbruším je veľmi dôležité, aby si raz za čas urobili sedací kúpeľ (pozri Spôsob použitia).

Šalviu treba užívať nielen ako veľmi účinnú liečivú rastlinu, ale aj ako cennú koreninu. Pridáva sa v malých množstvách, podobne ako tymian (dúška tymianová) a saturejka, do mastných jedál, na bravčové, husacie alebo morčacie pečené mäso. Aj divina je chutnejšia, keď sa pridá lístok šalvie. Ani pri bylinkových syroch a koreninových omáčkach netreba na šalviu zabúdať. V niektorých krajoch sa robí šalviové pečivo alebo šalviové koláče. Rozdrobený šalviový list sa do cesta pridáva podobne ako aníz.

 

SPÔSOB POUŽITIA
Zápar1 čajová lyžička na 1/4 litra vody. Zaparí sa a krátko vylúhuje.
Šalviový ocotKvetmi šalvie lúčnej voľne naplníme fľašu až po hrdlo, zalejeme prírodným octom, ktorý musí kvety zakrývať. Dáme na 14 dní na slnečné alebo teplé miesto.
Sedací kúpeľ4 plné hrste listov dáme na noc do studenej vody. Nasledujúci deň všetko privedieme do varu a zohriate pridáme do kúpeľa (pozri Všeobecnú časť, Sedacie kúpele).