Nádory (tumory)

Ctihodný otec Kneipp poukazuje vo svojich spisoch na to, že praslička utíši a postupne vylieči každý zhubný nádor. Mala som príležitosť presvedčiť sa o tom. Prečo sa venuje Kneippovým spisom tak málo pozornosti? Koľkým na smrť chorým ľuďom by navrátili životnú silu a koľkí rodinní príslušníci by boli ušetrení starostí! Podľa mojich pozorovaní pri všetkých nádoroch najlepšie pomáhajú obklady so zaparenou prasličkou. Vezmeme dve plné hrste prasličky, dáme ju do sita a zavesíme nad hrniec vriacej vody (môžeme využiť aj pary nad variacimi sa zemiakmi alebo zeleninou). Dobre zaparená, mäkká a ešte horúca praslička sa vloží medzi ľanové plátno a priloží na miesto, kde sú nádory, opuchy, vredy, cysty, nezhubné nádory (adenómy), nezhubné nádory sfarbené melanínom (melanómy), nezhubné členité nádory (papilóny) alebo uzavreté výrony pod kožou (hematómy). Pri veľmi ťažkých stavoch treba začať hneď ráno ešte v posteli obkladmi a nechať ich na chorom mieste dve hodiny. Aj popoludní treba dať obklady na dve hodiny a chorý si má opäť ľahnúť do postele. V noci priložíme obklady znova. Dôležité je, aby boli zaparené, a udržiavali sa v teple! Jeden prasličkový obklad možno použiť tri až štyri razy. Cez obed priložíme na štyri hodiny obklady zo švédskych bylín. Miesta pod obkladmi treba najprv natrieť bravčovou alebo nechtíkovou masťou, na to priložiť vatu navlhčenú švédskym horkým a na ňu ešte suchú vatu ako tepelnú ochranu, potom sa to celé zakryje plastikovou fóliou a obviaže šatkou. S týmito obkladmi sa môže chorý pohybovať po byte alebo sedieť. Keď sa obklad zloží, treba pokožku zapudrovať, aby nezačala svrbieť.

Na vonkajšie nádory, vredy a opuchliny sa priloží čerstvá kaša zo skorocelu kopijovitého alebo väčšieho a z listov boľševníka (pozri zhubné ochorenie lymfatických žliaz). Pri pravidelne, nepretržite prikladaných obkladoch možno už na piaty deň pozorovať zlepšenie a po desiatich až štrnástich dňoch aj vyliečenie. Dobré výsledky dosiahneme aj vtedy, keď budeme choré miesto natierať čerstvou šťavou z kysličky (listy treba umyť a vo vlhkom stave odšťaviť v odšťavovači).

Vnútorne treba piť šálku prasličkového čaju ráno pol hodiny pred raňajkami a šálku pol hodiny pred večerou, cez deň jeden až dva litre čaju z bylinnej zmesi 300 g nechtíka, 100 g rebríčka a 100 g pŕhľavy. Do čaju treba podľa možnosti primiešať šesť ráz za deň (a to v odstupe jednej hodiny) do každej šálky 3 až 5 kvapiek kysličkovej šťavy.

Istá pani z Bavorska mi píše: „Nedávno som vám písala, že náš sused, 48-ročný otec štyroch detí, sa vrátil z nemocnice veľmi ťažko chorý. V hlave má nádor a prejavujú sa uňho príznaky ochrnutia. Jednu stranu tváre už mal ochrnutú, takže nemohol otvoriť jedno oko. Lekári mu povedali, že to oko už nikdy neotvorí. Viete si predstaviť, ako milo sme boli prekvapení, keď po niekoľkých dňoch, čo podľa vašich rád z Božej lekárne používal byliny, oko otvoril a je mu oveľa lepšie. Keď prišiel domáci lekár na návštevu a videl, že pacient otvára oko, a aj jeho celkový stav je lepší, musel si od prekvapenia sadnúť. Povedal, že také dačo sa mu ešte nestalo.“ Pán Joachim M. z B. Allgäu napísal 25. júna 1979 do redakcie istých nemeckých novín: „Ako odpoveď na útoky, ktoré sa objavujú v tlači proti pani Márii Trebenovej a jej knižke Zdravie z Božej lekárne, by som rád opísal prípad môjho dieťaťa. Daniela sa narodila 4. augusta 1973 a vzorne sme sa o ňu starali. Boli sme s ňou na všetkých preventívnych vyšetreniach, išli sme s každým príznakom ochorenia k lekárovi, a napriek tomu ani jeden lekár zavčasu nespozoroval smrteľné nebezpečenstvo, ktoré nášmu dieťaťu hrozilo. Až v auguste 1978 sme sa dozvedeli, čo je vo veci. Naše dieťa bolo predtým živé a zrazu začalo byť zo dňa na deň skleslejšie a veľmi unavené. Po opakovaných konzultáciách s lekármi, pri ktorých nebola stanovená žiadna presná diagnóza, nechali sme našu dcéru na detskej klinike v Augsburgu.

Po mnohých vyšetreniach, ktoré fyzicky naše dieťa veľmi vyčerpávali, nám povedali, že dieťaťu zistili nádor, ktorý sa dnešnými prostriedkami nedá vyliečiť. Aby nám celkom nevzali nádej, dali nám dvoj až päťpercentnú šancu. Dieťa ožarovali a vstrekovali mu cortison, aby sa nádor zmenšil a dal sa prípadne operovať.

Začiatkom septembra 1978 sa lekári podujali na operáciu, no museli ju hneď na začiatku ukončiť, aby napriek transfúzii naše dieťa nevykrvácalo. Nádor sa rozšíril v celom brušku, zasiahol dôležité orgány, ako pečeň, žlčník, slezinu a obličky, takisto aj aortu a tepny na nohách, z čoho sme pochopili, prečo naše dieťa nechcelo behať. A len potom sa začalo nášmu dieťaťu utrpenie. Ustavične ho ožarovali a dávali mu cortisonové injekcie. Neviete si predstaviť, čo to bolo pre nás rodičov. Sedem týždňov sme chodievali do Augsburgu k posteli nášho dieťaťa a pritom sme sa museli usmievať a tváriť sa veselo. Vyžadovalo si to obrovské duševné vypätie. Pritom sme videli, ako naše dieťa zo dňa na deň chradne. Pre ožarovanie a cortisonové injekcie nemohlo už jesť. Týždeň po operácii dostalo žltačku, ktorá sa čoraz väčšmi zhoršovala. Spočiatku si lekári mysleli, že žltačku dostalo po transfúzii krvi. Po nových, mnohonásobných, hodiny trvajúcich vyšetreniach lekári zistili, že nádor zastavil odtok žlče; navrhli ďalšiu operáciu, aby sa žlč odvádzala umelo. Keď som sa opýtal, či je táto operácia bezpodmienečne nutná, odpovedali mi, či chcem, aby moje dieťa zomrelo na zlyhanie pečene. Dalo sa predpokladať, že operáciu moje dieťa neprežije. Našťastie v tom čase renovovali operačnú sálu. Ošetrujúci lekár usúdil, že aj keď je operácia nevyhnutná, môže sa uskutočniť najskôr o desať dní, keď bude operačná sála zasa v poriadku.

Požiadal som, aby sme si mohli na tých desať dní zobrať dieťa domov. Bolo to koncom septembra 1978. Na túto chvíľu som čakal. Medzičasom som sa dozvedel od známeho o pani Márii Trebenovej a hneď som jej zatelefonoval. Poradila mi, aby sme používali byliny, ktoré sú uvedené v knižke Zdravie z Božej lekárne pod heslom Nádory (tumory). Vo svojej tiesni sme nemali iné východisko a podľa našej mienky sa nič nemohlo zhoršiť, len zlepšiť. Dodatočne sme sa dozvedeli, že naše dieťa malo šancu žiť najviac do Vianoc. Pani Trebenová nám povedala, že po piatich dňoch musí nastať zlepšenie. Ten veľký zázrak sa stal. Na piatu noc začalo naše dieťa plakať, hoci nedávno ešte kričalo od bolesti. Zrazu sme boli šťastní. Čo sa vlastne stalo? Krvné cievy boli upchaté a krv nemohla prúdiť do nôh, po uvoľnení vznikol pocit, ako keď noha stŕpne. Presvedčili sme sa, že liečivé rastliny pomohli. Krátko pred termínom operácie sme spozorovali, že žltačka doznieva, preto sme operáciu odriekli. Od cortisonových injekcií stratilo medzičasom naše dieťa všetky vlasy. Krátko pred Vianocami roku 1978 sme opäť išli na vyšetrenie do Augsburgu, na ktorom profesor, kapacita v tomto odbore, vyhlásil, že nádor nemôže zistiť. Rontgenové snímky ukázali už len zvápenatené miesta, čo našu nádej len zväčšilo. To všetko sa stalo za deväť týždňov. Nášmu dieťaťu sa dodnes darí dobre, je opäť také ako predtým a sme presvedčení, že zásluhou rád pani Trebenovej žije naše dieťa už o pol roka dlhšie, ako predpovedali lekári. Chcem iba zdôrazniť, že pani Trebenová pomáha nezištne. Tým väčšmi som prekvapený, že ju nemecká tlač napáda. Preto som vám aj opísal tento prípad. Keby som chcel dať všetko na papier, musel by som napísať celý román. Rád by som ešte raz vyjadril pani Trebenovej svoju vďačnosť za jej nezištnú pomoc. V mojej rodine sa stal zázrak.“

List je veľmi výrečný a mohli by sme si myslieť, že tu už nemohli nastať žiadne komplikácie. Nádor síce prerástol všetkými životne dôležitými orgánmi, a tým ohrozil život malej Daniely, no rozplynul sa a s ním sa stratilo všetko bujnenie. Ale dieťa po vyše pol roku zomrelo. Žiaľ, nedozvedela som sa to od jeho rodičov, ale veľmi cynickým spôsobom od nemeckého reportéra, ktorý patril tiež k novinárom zaujatým voči mne. Ako došlo k tomu, že napriek priaznivému obratu v smrteľnej chorobe malá Daniela predsa nečakane zomrela?

Otec mi asi po pol roku napísal, že dieťa dostalo zrazu horúčku, no súčasne sa priznal, že po priaznivých výsledkoch prestali s bylinnou liečbou, „pretože sa malé dieťa nedalo donútiť piť ďalej čaj“. Choroba bola smrteľná, lekári v nej nevedeli pomôcť. To byliny z Božej lekárne pomohli. A boli by určite pomáhali aj ďalej. Prečítajte si, prosím, pod heslom Leukémia správu o malom Petrovi W.