Lupienka (psoriáza)

Zo všetkých kútov Rakúska a Nemecka prichádzajú a hľadajú pomoc tí, čo trpia na psoriázu, z lekárskeho hľadiska nevyliečiteľnú chorobu. My, čo veríme liečivým rastlinám z Božej lekárne, vieme, že nám Boh zosiela pomoc prostredníctvom mnohých v lese a na lúkach rozšírených rastlín. Existujú rozličné druhy tejto mučivej choroby: takzvaná červená lupienka, tá sa vyznačuje jedovatými, červeno ohraničenými škvrnami; pri druhom type sa pokožka pokryje šupinami podobnými rybím šupinám a tretí druh sa vyznačuje hrubou, kožovitou pokožkou, na ktorej sa trhliny večer prehlbujú, praskajú a spôsobujú človeku ťažké útrapy. S tým sa spája mimoriadne silné svrbenie, ktoré nervovo zaťažuje každého chorého. Z pokožky sa denne odlupuje množstvo šupín a sypú sa z nej pri každom pohybe.

Pred rokmi som sa dopočula o 38-ročnej žene, ktorá mala od krku hore veľmi hrubú a kožovitú pokožku, vlasy jej povypadávali a život sa jej stal nekonečným utrpením. V nemocnici jej chceli zmierniť bolesti tým, že ju po krk zaviazali do nylonového vrecka. Pokožka trošku zmäkla a bolesti sa zmiernili. No na jej utrpenie nebolo pomoci. Vedela, že takúto chorobu môže vyliečiť len diéta a krvčistiace rastliny, ktoré zbavia telo jedov. Keď žena začala užívať zmes čajov, ktorú som jej navrhla, a dodržiavala diétu, vyliečila sa za pol roka. Zakrátko jej opäť narástli vlasy a pokožku mala hladkú a bez škvŕn. Odvtedy som vyliečila mnohých ľudí trpiacich na lupienku. Táto choroba vzniká funkčnou poruchou pečene. To znamená, že okrem užívania bylín treba dodržiavať prísnu diétu na pečeň: zo stravy treba vylúčiť všetky salámy (okrem diétnej), údené a bravčové mäso a z nich varené polievky, všetky druhy kyselín, ako ocot, mušt, víno, citróny, pomaranče, grapefruity, jahody a ich šťavy, takisto čierne ríbezle, surové jabĺčka, zrnkovú kávu, čokoládu, kakao a včelí med, pretože tvoria kyseliny, ktoré chorá pečeň neznáša. Treba sa ďalej vyhýbať všetkým druhom rybích konzerv, údeným rybám, konzervovanému mäsu, strukovinám, ako je hrach, fazuľa, šošovica, a všetkým druhom alkoholu. Dovolené sú mliečne výrobky a jedlá z nich, šaláty prichutené kyslou smotanou, ľahké mäso ako teľacie, hydina, varená hovädzina, divina, čerstvé alebo mrazené ryby, ľahko stráviteľná zelenina a ako náhrada za čerstvé ovocie denne veľa jablkového kompótu.

Čajová zmes:

10 g dubovej kôry30 g lastovičníka
30 g vŕbovej kôry50 g pŕhľavy
40 g kozobrady lúčnej30 g veroniky
20 g zemedymu lekárskeho30 g nechtíka
20 g orechových šúp20 g rebríčka

Všetky byliny sa dobre zmiešajú, na šálku sa dáva 1 vrchovatá čajová lyžička bylín. Zaparí sa a tri minúty lúhuje. Ak je možné, treba používať čerstvé byliny. Z tohto čaju sa denne po dúškoch vypije 1 1/2 až 2 litre. Každý dúšok telo ihneď prijme a spracuje.

Telo treba denne natierať masťou z bravčového sadla. Ak ide o chrastavú lupienku, ktorá je rozšírená po celom tele, odstaví sa čerstvý lastovičník a pripraví sa masť z 5 g šťavy lastovičníka a 50 g bravčovej masti zo sadla. Masť sa uskladňuje v chladničke. Možno použiť aj masť zo slezu nebadaného. K tomu všetkému sa odporúčajú kúpele z pakostu smradľavého (výluh). Liečenie napomáhajú a svrbenie miernia aj kúpele zo slezu a prasličky (rastliny sa zmiešajú v rovnakom pomere a cez noc sa nechajú lúhovať v studenej vode-na úplný kúpeľ dáme 200 g bylín, kúpeľ má trvať 20 minút, srdce nemá byť vo vode). Uvedené liečebné postupy pomáhajú aj pri neurodermitis – neurodermitíde (veľký ohraničený svrbiaci zápal kože). V istej rodine ochoreli na lupienku dve deti. Dvanásťročné dievča ju malo od svojho druhého roku, chlapec asi trištvrte roka. Rodičia vyskúšali všetko možné, s dievčatkom navštívili mnohých lekárov, boli aj vo Švajčiarsku, no choroba sa nezlepšila. Napokon dcéru vyliečili bylinami, ktoré si ona v lete s veľkou radosťou zbierala. Matka povedala, že dievča má teraz takú hladkú pokožku ako bábätko. Svoj bylinkový čajík si popíja v menšom množstve ďalej.

V ďalšom prípade malo dievča od dvoch rokov znetvorenú celú tvár červenou lupienkou. Zúfalí rodičia skúšali všetko možné, aby dieťa zbavili hroznej choroby. Keď štyri mesiace dodržiavalo môj recept na psoriáza opäť malo normálnu tvár.

Obchodníčka z Horného Rakúska mala telo na mnohých miestach pokryté červenou lupienkou. Keď som jej poradila spomínanú liečbu, vyzdravela ani nie po štyroch týždňoch. Červená lupienka jej skoro celkom zmizla. Podobne sa povodilo aj mlynárovi od Mainzu: Aj jemu odporúčaná procedúra vyliečila červenú lupienku. Istú rehoľnú sestru už tridsať rokov trápila lupienka. Začiatkom októbra sa začala liečiť čajovou kúrou a diétou. Pred Vianocami mi oznámila, že lupienka sa celkom stratila.

V októbri 1972 som sa dozvedela, že istá mladá žena, matka troch detí, ochorela na túto strašnú chorobu. Lupienku dostala po žltačke a ja som predpokladala, že ju vyvolala funkčná porucha pečene. Mladá žena bola celá pokrytá šupinami. Ani pokožka hlavy neostala ušetrená. Ustavične jej vypadávali vlasy, až si napokon musela nasadiť parochňu, keď chcela ísť medzi ľud í. Pri každom pohybe sa z nej sypali šupiny. Večer sa začala pokožka meniť, vytvárali sa na nej hlboké trhliny. Žena, ktorá skoro do polnoci šila pre deti a cez deň pomáhala manželovi pri tapetovaní, len s najvyššou námahou vydržala osem hodín, večer sa potom naolejovala, celá zabalila do ľanovej plachty a šla si ľahnúť. Niekoľko ráz bola viac týždňov v nemocnici. Jedinou úľavou, ktorú jej tam mohli poskytnúť, bolo, že ju až po krk dali do nylonového vreca, takže pokožka sa začala potiť a zmäkla. Krvčistiace byliny spolu s predpísanou diétou aj v tomto prípade pomohli a žena sa po pol roku vyliečila. Už začiatkom decembra zmizla ťažká vyčerpanosť a únava. Pred Veľkou nocou nasledujúceho roka mala už hladkú pokožku a vlasy jej opäť narástli.

Tu je list z Mníchova: „V septembri 1977 som vás žiadala o radu ohľadne nášho 13-ročného syna Martina. Diagnóza lekára znela: Neurodermitis. Trinásť rokov sme s ním chodili od jedného detského lekára k druhému, z dermatologickej kliniky k ľudovým liečiteľom, ale márne. Lekári mu väčšinou predpisovali cortison. Keď mal sedem rokov, bol dva mesiace v Davose. Tamojší lekár nám povedal, že dieťa má túto chorobu od kolísky a niet na ňu iného lieku ako cortison. Čo nastalo po tej kúre, bolo hrozné. Dennodenné horúčky, hnisavé ložiská od chodidiel po členky, hnisavé ruky, na predkoleniach, ušniciach, krku a tvári – otvorené rany. Najhoršie bolo večné svrbenie, žľazy v slabinách opuchnuté ako holubie vajíčka, takže chlapec nemohol urobiť bez bolesti ani krok. V septembri 1972 bolo s ním tak zle, že sme ho museli odviezť do nemocnice vo Schwabingu. Lekári hovorili o otrave krvi. Od intenzívnej liečby cortisonom dostal zápal slepého čreva. Lekár povedal:,Buďte radi, že je to len slepé črevo, iné deti dostávajú po takej liečbe žalúdočné vredy.’ Testy ukázali, že Martin je citlivý na všetky trávy, peľ, vlasy, huby a prach a od toho dostáva vyrážky. Od februára 1973 do júla 1978 bol desenzibilizovaný (to znamená, že sa stal necitlivým). Nič sa však nezlepšilo. Od septembra 1977 začal Martin piť podľa vašej rady asi 1 1/2 litra čaju proti lupienke, o ktorom píšete vo vašej knižke. Spočiatku pil čaj s veľkým odporom, čo nás neprekvapilo, pretože už vyskúšal toľko vecí. On už totiž ničomu neveril. Jeho prvé zistenie bolo: ,, Mamička, zo mňa odchádza veľmi veľa vody!“ Raz po 14 dňoch som ho prišla do detskej izby zobudiť a on mi povedal: ,Mamička, ani som si poriadne neľahol do postele a už som zaspal!’ Keď si šiel Martin ľahnúť, možno povedať, že po spánku od malička len túžil. Telo ho ustavične svrbelo, musel sa škrabať, dlhé hodiny, aj do polnoci, nemohol zaspať. Keď prvý raz zaspal, bol už presvedčený, že mu čaje robia dobre, a denne sa premáhal, aby vypil svoju fľašu čaju. Pokožka sa mu podstatne zlepšila. Tu a tam sa ešte poškriabe, ale odkedy pije čaj, nedostal žiadnu infekciu. Nejde nám to do hlavy. Od januára 1978 je už bez obväzov a bavlnených rukavíc. Teraz chodí do deviatej triedy jazykového gymnázia. Rok 1977/78 bol prvý rok. keď nebol týždne a mesiace chorý. Neviete si predstaviť, ako začal prekvitať! Od roku 1978 chodí takmer po štyroch rokoch opäť na hodiny telocviku a je veľmi šťastný. V júli sa mu skončila desenzibilizácia. Lekári z nemocnice si nevedia vysvetliť, ako sa mu pokožka vyliečila.“

V lete 1979 prišiel ku mne z Nemecka odborný lekár internista so svojím 21 -ročným synom, ktorý od narodenia trpel na neurodermitídu. Mladík si za tie roky neuveriteľne vytrpel. Pri používaní čerstvých bylín mal silné reakcie, ako upchatie nosa či tlak do hlavy. Prasličkové kúpele znášal dobre, kúpele z pakosta smradľavého slabšie, hoci mu robili dobre na pokožku. Na suchú pokožku používal masť „hametum“ (výťažok z listov Hamamelis virginiana, pozn. prekl.), do ktorej sa primiešala čerstvá šťava zo slezu nebadaného, čo pôsobilo veľmi príjemne. Aj tu bolo priebežne vidieť zlepšenie. Predovšetkým aj pacient mal istotu, že vyzdravie. V októbri 1979 ho znova prijali na štúdium práva.